Istanbul

[Bra-no69]

Kedze vodne fajky ako take, su sucastou orientalnej kultury, rozhodol som sa s vami podelit o zazitky z Istanbulu, orientalnej metropoly, ktora sa rozprestiera na dvoch kontinentoch, historiu je tu citit na kazdom kroku a orientalnu kulturu este viac.
Mesto som sice navstivil len na jeden den, ale bolo to jednym slovom skvele, a nebyt nezodpovednosti, neochoty, lahostajnosti istej osoby, bolo by to este lepsie, ale o tom az priebezne v clanku, teraz pekne od zaciatku.
Od buduceho roku, budem studentom historie a teda som do vysokej miery nadsenec dejepisu, preto, ked som si pozeral katalog cestovnej kancelarie s dovolenkami v Bulharsku, zaujala ma aj ponuka doplnkovych vyletov, kde jeden bol aj do Istanbulu. Tesil som sa ze navstivim byzanske a turecke pamiatky, ale ako spravny turista som sa samozrejme tesil aj na Grand Bazar (sice menej ako moja priatelka, lebo zeny maju predsalen k nakupom blizsie ako my chlapi), obrovske zastresene trhovisko, o ktorom som pocul, ze sa tam da kupit takmer vsetko.
Dovolenku sme travili v bulharskom Primorsku, co je od Istanbulu vzdialene 320km. Odtial sme aj vyrazali. Nasa slovenskla cestovka tieto vylety len sprostredkovala, usporiadavala ich bulharska cestovka Shans Tur. Odchod bol niekedy o 21:30. Na palube autobusu nas privitala nasa veduca Valika, Kosicanka. Bol to vylet len pre Cechov a Slovakov.
Na moje prekvapenie, cesty v Turecku boli super, vlastne to boli iba dialnice, po ktorych sme sa pohybovali (co sa neda povedat o bulharskej casti cesty, ta isla po rozbitych okresnych cestach, miestami aj po lesnej ceste, kedze asfaltku vzala voda pocas zaplav). Este pred hranicami od nas veduca vyzbierala peniaze na viza, zaujimave bolo, ze si k nim pripocitala aj 1€ od kazdeho cestujuceho ako "baksisne" pre colnikov, aby nas nezdrziavali, kde vsak tie peniaze skoncili naozaj , o tom sa v autobuse viedli dlhe diskusie. Po hraniciach sme sa zastavili na dlhu zastavku na dialnicnom odpocivadle, kde sa autobusy cakali, fakt na urovni, vsetko ciste, personal "english speaking" , vesele boli len tie stupackove WC-ka, ale na to si turista v Turecku musi zvyknut.
Do Istanbulu sme dorazili skoro rano, akurat vychadzalo slnko, co je naozaj uchvatny pohlad. Mesto sa akurat prebudzalo a preto boli cesty prazdne. Hned sme absolvovali panoramaticku prehliadku mestom spojenu s vykladom a opisom.
Mesto je prekrasne, uplne ine, ako hociktore mesto v Europe. Tak ako je Praha "Stovezata" dalo by sa o Istambule povedat ze je "Tisiceminaretovy". Mesity su vsade kam sa len pozriete, maju bud 1,2,alebo 4 minarety(to su tie uzke vysoke vezicky pri mesitach, odkial sa zvolavaju na modlidby, akurat Modra mesita ma 6, zalezi to od toho, kto ich dal postavit. Obcania mohli postavit mesitu s 1 minaretom, sultanova rodina s 2 a samotny sultan so 4. Zastavba v istanbule je uplne husta, ziaden priestor medzi domami, vsetko ja nalepene na sebe, co je samozrejme na ukor zelene, ale inak by sa asi na uzemie ktore je 4-5 krat mensie ako Slovensko nezmestilo 15 000 000 ludi. Situacia sa trocha zmenila, ked sme presli "Most Sultana Dobyvatela" ktory spaja Europu s Aziou a tiahne sa ponad Bospor(uzina spajajuca Cierne a Marmanske more). Azijska cast Istanbulu je luxusnejsia, je tu viac zelene, parkov a byty su tu samozrejme drahsie.
Prehliadka dalej pokracovala na historicky polostrov, co je vlastne stary Konstantinopol. Vystupili sme v akejsi zone pre autobusy,ktore sa vsak museli ponahlat dalej, aby neblokovali premavku, pokial si nevybavili parkovanie. Bol to na ulici Beyazit. Odtial nas cakala dalsia pesia tura, pocas ktorej sme sa zastavili pri Konstantinovom slpe, po Turecky Cemberlitas. Dalej sme pokracovali okolo pozostatkov Hypodromu, zastavili sme sa pri Nemeckej fontane, ktoru daroval nemecky cisar Wilhelm 2. Turkom, na znak priatelstva pred 1. sv. vojnou. Nasledovala prehliadka Modrej mesity alebo "Sultanahmet". Najprv nam nieco povedali o tom ako mesita funguje na jej nadvori, doplnili to velmi zaujimavym pribehom o tom, preco ma ako jedina mesita 6 minaretov. (Ked ju dal Sultan Mehmet postavit, planoval 4 zlate minarety, architekt ale vedel, ze takto by sa stavba velmi predlzovala a on chcel svoje dielo dokoncit, postavil 6 minaretov. Vyhovoril sa potom, ze zle pocul, kedze v turectine sa zlaty a 6 povie dost podobne, sultanovi sa to zdalo ako vtip dost dobre a tak architekta omilostil, ale kedze Koran nedovoluje postavit mesitu, ktora ma viac minaretov ako ta v Mekke, sultan nariadil v Mekke postavit dalsie minarety.) Dalej nasledoval maly brifing o tom ako sa mame spravat v mesite, prezreli si ako sme obleceni (kto mal odhalene ramena alebo nohavice nad kolena, dostal satku na dodatocne zahalenie), vyzuli sme si topanky a mohli sme vojst dnu (urcite sa oplatilo vyzut si aj ponozky, lebo tak uzasne jemny plysovy koberec sa len tak lahko nenajde). Mesita sa vola modra preto, ze interier je zdobeny modrymi fragmentami. Velmi sa mi tu pacilo, ako si jedna moslimska zena, v oddeleni pre zeny, lahla, pomodlila sa, a potom si pospala.....neviem si predstavit nieco podobne v krestanskom kostole. Zaujimavy bol este zlaty model mesity v Mekke.A to uz sa prehliadka skoncila, pri vychode sme sa obuli a odisli sme k Hypodromu. Teraz, kedze tribuny tam uz davno nie su, je to len namestie s obeliskami uprostred. Zaujimave je, ze na tomto mieste bolo potlacene Rimske povstanie NIKE a zahynulo tu 30000 ludi. Tak este zopar fotiek a ide sa dalej.
Dalsi bod v programe (za doplatok) bola navsteva chramu Hagia Sophia. Povodne dreveny rimsky kostol, ktory neskor nahradil ten najkrajsi (aspon pre mna) chram na svete. K jeho monumentalnym rozmerom prispelo aj to, ze Istanbul sa nachadza na tektonicky nestabilnom mieste, tz. ze zemetrasenia su tam dost caste a aby architekti zabranili jej spadnutiu, museli vahu rozlozit na obrovsky priestor (urcite sa im to podarilo, kedze vydrzala cca 1500 rokov a stale stji, zrutila sa len raz strecha ktoru opravili). Hagia Sophia, vsak ako krestansky chram nemohla ostat po tom, co Konstantinopol v roku 1453 dobili turci. Ty ju prestavali na mesitu a barbarsky zakryli tie najkrajsie frezky na stenach zltym vapnom. Aktivna ako mesita bola az do obdobia Mustafu Kemala,(tohto coloveka si turci nesmierne vazia, vsade sa daju kupit tricka s jeho podobiznou, je na peniazoch, na stenach na obrazoch, proste vsade) ktory sa rozhodol zrekonstruovat ju do povodneho stavu, teda hlavne tie frezky. Tato rekonstrukcia trva dodnes a je este stale vela neodkrytych malieb.Na vrchnom poschodi, alebo na chore, je dnes galeria fotografii vsetkych tychto odkrytych malieb (su odfotene a vyobrazene na tabuliach lebo po stenach by sa mohlo stat ze nejaku prehliadnete). Pred odchodom som sa este zastavil pri stlpe prozieb. Je v nam mala dierka odkial vraj pocas dobytia Konstantinopolu vytriskla voda. Ludia tam vopchaju prst, otocia rukou a nieco si zelaju....vraj sa to splni.S pocitom, ze som prave videli asi najkrajsie miesto postavene ludskou rukou sme Hagiu Sophiu opustili.
Tu sa zas prejavil podnikatelsky duch nasej veducej, ktora nas chcela odviest na "najlepsi" kebab v meste. Cestou sme minuli asi 4 stanky s kebabom, pri ktorych sme sa ale ani nemohli zastavit, ked sme sa nechceli stratit. Zastavili sme sa az pri stanku nedaleko vstupu do Grand Bazaru. Veduca sa s chlapikom zo stanku urcite poznala kedze sa pozdravili ako stari znami. Ale bolo mi to uplne jedno, ze nahana zakaznikov nejakemu znamemu, hlavne ze bude super kebab. No...neviem ci bol az taky super, chutil ako kebab ktory si kupite bezne na slovensku, proste nic extra, nebol zly, ale od najlepsieho v meste by som cakal nieco viac.
A teraz sa zacali problemy, aspon pre nas. Zrazu bolo na kope 70 ludi a kazdy nieco rozprava a do toho nasa veduca povie, kedy sa mame stretnut...kedze sme s priatelkou velmi nerozumeli cas chceli sme sa este raz opytat, no uz sme nasu veducu nenasli, vedeli sme len ze sa mame stretnut tam kde sme rano vystupili, vedeli sme ktorym smerom to je ale nevedeli sme, ci to ma byt 12:50 alebo 13:10. A tak nie celkom isty sme sa vybrali na velmi malu prehliadku Bazaru. nestihol som si ho skoro vobec pozriet a uz sme sa ponahlali na miesto stretnutia. Ideme tym smerom, ako nam kazala veduca, pozeram, tu stoja neake autobusy, tu su schody na ktorych som si rano kupoval pohladnice, tu je park.....tak to asi bude tu. Sadli sme si do tiena a cakali. Ked bolo 13:00 mysleli sme si, ze sme sa mali stretnut az o 13:10 ked tu zrazu, prebehol okolo nas jeden cesky turista. Vtedy ma napadlo ze sa pojdeme pozriet za nim. Tak sme sli za nim a vtedy prisiel sok....Prisli sme na to, ze asi 100 metrov od nas je este jedno miesto, kde je park schodisko a autobusy....a to bolo to miesto, kde sme vystupovali rano a nase mile autobusy odisli bez nas troch (mna, mojej priatelky a cecha Honzu). „Tak ani vy jste to nestihly?“ opytal sa nas na privitanie Honza.
Absolutne zufala situacia....Vedeli sme, ze vsetci odisli na lod, ktora ich mala previest po Bospore, ale co sa ma robit potom, to sme nevedeli, nevedeli sme ani to, ci si vobec vsimli ze im chybame a teda ci sa po nas vratia...Prve co nas napadlo bolo, ze si objedname taxik a odvezieme sa za autobusom do pristavu, ale bol tu problem, ze je niekolko pristavou s vyletnymi lodami. Tak sme sa rozhodli opytat sa policajta. Jeden akurat isiel okolo tak sme nanho spustili po anglicky ale nerozumel a tak nam zakyval a pobral sa dalej.Nastastie pre nas, jeden s Honzovych priatelov musel ostat v Bulharsku na izbe, lebo bol chory, tak mu Honza zatelefonoval a ten nam siel do cestovky zohnat cislo ma veducu. Kde sme sa jej konecne dovolali, bola uplne prekvapena, ze jej chybame, ale oznamila nam ze o 18:00 sa vratia zas na to miesto, aby si este dali rozchod v Grand bazari, takze sme mi traja strateny na Bazar mali viac jako 4 hodiny casu.
Vosli sme opatrne a ustavicne sme si hladali neake zachytne body, lebo je to jedno obrovske bludisko.Hned 1. ulicka sa volala Zlata, lebo 90% obchodikov tvorili zlatnictva.Udajne sa na tejto ulicke nachadza spolu viac jako 10 ton zlata. (o tom ci su tie retiazky a ine sperky naozaj prave, by sa dalo polemizovat).Mna však sperky az tak nezaujimali, chcel som zistit, co vsetko sa tu da zohnat, len tak zo zaujimavosti, a tak sme sa pustili hlbsie do tohoto labirintu. Moje predstavy sa však trocha sklamali, nebolo to nic neskutocne, v podstate tam boli obchody s cajmi, koreninami, textilom, krojmi, porcelanom, lampami, bizuteriou, sperkami no a samozrejme vodnymi fajkami. Tabaky vsakovakych príchuti, od Wrigley's Spearmint cez vsetky bezne ovocia, divne ovocia, orechy, kavu az po vsetko co si len clovek vie predstavit. Samotne vodne fajky boli tiez rozmanite, rozdielne tvary, velkosti, skladacie, srubovacie, svietiace, proste uplne vsakovake.A ceny, tie boli neporovnatelne....aj ked to je dost tazko povedat, pretoze pri cene je dolezite aj to, kolko mate casu. Obchodovanie v bazari je totizto ine ako v obchode, tam na ziadnom tovare nie je cenovka, ak sa na cenu opytate, povedia: "Cena bude dobra, budes spokojny." Potom sa zacne vyjednavanie. Cena ktoru vam povedia na zaciatku, sa niekedy da znizit aj o 75%. Z 20 eur sa moze znizit na 5. (Turecka mena je lyra, ale vsade sa daju pouzit aj eura, dokonca aj vydavaju v eurach. Len raz sa mi stalo ze my vydali v lyrach, kurz je priblizne 1euro=2lyry).Ak sa neda znizit cena, da sa dohodnut inak. Ked som kupoval tabak a nechceli mi znizit cenu, dohodli sme sa na tureckej kave zadarmo, ak kupim 3 balicky. Ak predavac nechcel znizit cenu, bolo treba odijst, ved tovaru bolo v bazari dost. Niekedy sa potom stavalo, ze az ked predavac videl, ze odchadzam, vybehol za mnou a pristupil na moje podmieky.
Takto sme sa teda poflakovali a nakupovali 4 hodiny. Ale aspon sme okusili ako chuti orient.
Cele sme to zakoncili hadkou s veducou, a ako velka bodka za tymto dnom nas cakala cesta maximalne upchatym Istanbulom, cesta z centra von trvala asi 3 hodiny. Do primorska sme dorazili niekedy okolo 2:00.
Bez ohladu na vsetko bol to jeden z najzaujimavsich a najlepsich dni ake som kedy zazil.
Samozrejme, ze nas maly incident s veducou mal dohru este v Bulharsku. Kedze ako ona tvrdila,ze vedela ze niesme v autobuse, chceli sme naspät peniaze za plavbu po Bospore. Ale ona povedala, ze listky kupila aj ked sme tam neboli a ze je nasa vina ze sme neprisli na dohodnute miest. Nakoniec nam pomohol jeden znamy bulhar, ktory sa im vyhrazal policiou za to, ze su schopny stratit ludi v Istanbule a ani si to nevsimnut, tak nam vratili aspon polovicu.

Financie:
Cena vyletu z Bulharska : 47€
Viza: 15€ + "1€ baksisne"
Navsteva Hagie Sofie: 15€ *
Plavba po Bospore: 19€ *
*- tieti ceny su premrstene a tolko si uctuje len cestovka Shans Tur, moj kamarat, ktory zije v Istambule sa chytal za hlavu, ze ako to moze byt tak predrazene

0,5l voda 1ly – 50centov
Kebab 2-6 ly – 1-3 €
WC 0,5 ly – 25centov
Tabak do VF130g max. 5Ly – 2,5 €

Dufam ze sa nasiel aspon niekto co si to precital cele :D

http://img638.imageshack.us/i/p1100472.jpg/ Bospor
http://img411.imageshack.us/i/p1100497z.jpg/ Nosic tovaru, kedze do budovi sa s autom neda vojst zasobuje sa takto
http://img826.imageshack.us/i/p1100515.jpg/ Nemecka fontana
http://img841.imageshack.us/i/p1100504.jpg/Konstantinov stlp
http://img837.imageshack.us/i/p1100523.jpg/ Modra mesita
http://img683.imageshack.us/i/p1100550x.jpg/ Zlaty model mesity v Mekke
http://img715.imageshack.us/i/p1100557.jpg/ Interier modrej mesity
http://img266.imageshack.us/i/p1100561.jpg/ Obelisky na namesti Hypodromu
http://img96.imageshack.us/i/p1100567i.jpg/ Haria Sophia
http://img205.imageshack.us/i/p1100575.jpg/ Interier Hagie Sophie
http://img594.imageshack.us/i/p1100599.jpg/ Fresky v Hagii Sophii
http://img714.imageshack.us/i/p1100612k.jpg Traja strateni (ja som ten s hnedou kockovanou koselou)

[The Devil]

Mal si zaujímavý zážitok. Najhoršie ale je, že na takýchto výletoch je strašne málo času. Aspoň čo ja poznám z Viedne, Pisy a podobne. Človek by napr. chcel zažiť aj nočné mesto, niečo pofitiť, ale nedá sa. Takže radšej keď ideme k moru, vyvalím sa na pláži a nejdem na nikam alebo keď hej, tak po vlastnej osi.

[Bra-no69]

Tak to je pravda, je toho vela co chcu stihnut a nemas cas ani kedy vydychnut....

[Arindal]

super recenzia na instanbul :P great bazaar a hagia sophia by ma urcite zaujimali :)